Možno ste si už všimli niečo zvláštne pri porovnávaní dvoch leteniek.
Cestou tam trvá váš let 8 hodín a 30 minút.
Cestou späť sotva 7 hodín a 20 minút.
Tá istá letecká spoločnosť. Ten istý typ lietadla. Tá istá vzdialenosť medzi dvoma mestami.
A napriek tomu viac ako hodinový rozdiel.
Prvé vysvetlenie, ktoré často napadne, je celkom intuitívne: Zem sa otáča, takže jedným smerom akoby išla lietadlu „naproti“, zatiaľ čo druhým smerom ho musí dobiehať.
Táto predstava je lákavá.
Ale v skutočnosti to tak nefunguje.
Skutočný dôvod sa nachádza niekoľko kilometrov nad našimi hlavami, v extrémne silných prúdoch vetra, ktoré dokážu dopravnému lietadlu ušetriť – alebo naopak vziať – veľa času.
Najznámejší z nich má názov, ktorý ste už pravdepodobne počuli: jet stream (tryskové prúdenie).
A aby sme pochopili, prečo sú niektoré lety výrazne rýchlejšie jedným smerom ako druhým, musíme začať jednou zásadnou myšlienkou: lietadlo môže letieť rovnakou rýchlosťou vo vzduchu, pričom sa nad zemou pohybuje veľmi odlišnými rýchlosťami.
Všetko sa potom stáva oveľa logickejším.
Letí lietadlo skutočne rýchlejšie jedným smerom?
Nie nevyhnutne.
Práve v tom spočíva celá jemnosť.
Keď lietadlo letí v cestovnej hladine, jeho rýchlosť voči vzduchu môže zostať relatívne podobná, či už letí na východ alebo na západ.
Uveďme si veľmi jednoduchý príklad.
Predstavme si lietadlo, ktoré napreduje rýchlosťou približne 900 km/h voči vzdušnej hmote, ktorá ho obklopuje.
Ak by nefúkal žiadny vietor, jeho rýchlosť voči zemi by bola tiež blízka 900 km/h.
Teraz pridajme vietor v chrbte s rýchlosťou 150 km/h.
Lietadlo naďalej letí rýchlosťou približne 900 km/h vo vzduchu, ale celá vzdušná hmota sa sama pohybuje rovnakým smerom.
Jeho rýchlosť voči zemi sa potom môže blížiť k 1 050 km/h.
Teraz zmeňme smer vetra.
To isté lietadlo, stále letiace 900 km/h vo vzduchu, tentoraz stretáva protivietor s rýchlosťou 150 km/h.
Jeho rýchlosť voči zemi klesne na približne 750 km/h.
V oboch situáciách letí samotné lietadlo prakticky rovnakou rýchlosťou.
Ale pri pohľade zo zeme je rozdiel obrovský.
Je to trochu ako plávanie v rieke.
Môžete plávať presne rovnakou rýchlosťou voči vode. Ak vás prúd tlačí vaším smerom, budete napredovať oveľa rýchlejšie voči brehu. Ak plávete proti prúdu, váš postup bude oveľa pomalší.
Na oblohe platí ten istý princíp.
Atmosféra okolo Zeme nie je nehybná
Keď sa pozeráme na oblohu zo zeme, môžeme mať tendenciu predstavovať si atmosféru ako obrovskú vrstvu relatívne stabilného vzduchu, v ktorej sa lietadlá pohybujú.
V skutočnosti je v neustálom pohybe.
Vzdušné masy sa presúvajú.
Oblasti vysokého a nízkeho tlaku sa vyvíjajú.
Vetry sa tvoria v rôznych nadmorských výškach.
A čím vyššie stúpame, tým silnejšie môžu byť tieto vetry.
Vo výške 10 000 alebo 12 000 metrov, čo je bežná letová hladina dopravných lietadiel, nie je zriedkavé stretnúť vetry s rýchlosťou niekoľkých desiatok, ba až stoviek kilometrov za hodinu.
Cestujúci si to nemusí vôbec všimnúť.
Zdá sa, že lietadlo napreduje normálne.
Oblaky pokojne ubiehajú.
Káva zostáva stáť na stolíku.
Napriek tomu sa celá vzdušná hmota okolo stroja môže pohybovať rýchlosťou 150 alebo 200 km/h daným smerom.
A pri osem- alebo desaťhodinovom lete tento rozdiel nakoniec zaváži.
Jet stream: neviditeľná diaľnica na oblohe
Spomedzi všetkých týchto vetrov sú niektoré obzvlášť silné.
Nazývame ich tryskové prúdenie alebo jet streams.
Predstavte si obrovskú rieku vetra, ktorá sa kľukatí okolo planéty vo vysokej nadmorskej výške.
Samozrejme, nemá brehy ani viditeľný povrch.
Napriek tomu môže merať niekoľko tisíc kilometrov na dĺžku a prepravovať vzduch pôsobivými rýchlosťami.
V určitých situáciách tieto vetry ľahko presahujú 150 alebo 200 km/h. Počas obzvlášť intenzívnych epizód môžu ísť oveľa ďalej.
Pre lietadlo znamená vstup do tohto prúdu správnym smerom takmer to isté, ako nastúpiť na gigantický pohyblivý chodník.
Stroj pokračuje v normálnom lete vo vzduchu.
Ale samotná vzdušná hmota sa rýchlo pohybuje smerom k cieľu.
Výsledok: rýchlosť voči zemi sa zvyšuje.
V opačnom smere je to samozrejme naopak.
Ten istý prúd sa stáva protivetrom, ktorý treba prekonať.
A na dlhej vzdialenosti to môže výrazne predĺžiť trvanie cesty.
Prečo jet stream fúka hlavne zo západu na východ?
Tu sa atmosféra stáva trochu zložitejšou.
Jet streamy sa objavujú najmä v blízkosti oblastí, kde majú veľké vzdušné masy veľmi odlišné teploty.
Na severnej pologuli sa studený vzduch prichádzajúci z polárnych oblastí stretáva s teplejšími vzdušnými masami prichádzajúcimi z nižších zemepisných šírok.
Tieto kontrasty prispievajú k tvorbe silných vetrov vo výške.
Rotácia Zeme tiež zasahuje do ich organizácie prostredníctvom takzvaného Coriolisovho efektu.
Výsledok: v stredných zemepisných šírkach dominantné tryskové prúdy zvyčajne cirkulujú zo západu na východ.
A táto orientácia je obzvlášť dôležitá pre lety cez severný Atlantik.
Lietadlo letiace zo Severnej Ameriky do Európy môže využiť veľmi silný vietor v chrbte.
Tá istá trasa absolvovaná v opačnom smere musí často čeliť týmto vetrom.
Preto môže byť let New York–Paríž výrazne rýchlejší ako Paríž–New York.
Prečo je let New York–Paríž často kratší ako Paríž–New York?
Je to pravdepodobne najznámejší príklad.
Vezmite si dve mestá oddelené presne tou istou vzdialenosťou.
Paríž na jednej strane Atlantiku.
New York na druhej.
Matematicky sa trasa samozrejme nemení podľa smeru cesty.
A predsa, cestovné poriadky plánované spoločnosťami sú často odlišné.
Smerom na východ, medzi New Yorkom a Parížom, môže lietadlo využiť silný vietor v chrbte.
Smerom na západ, medzi Parížom a New Yorkom, sa tento istý systém vetrov stáva protivetrom.
Výsledok sa môže prejaviť rozdielom niekoľkých desiatok minút, niekedy aj viac.
Ale tento rozdiel nie je každý deň rovnaký.
Let môže byť jeden večer obzvlášť rýchly a na druhý deň oveľa klasickejší.
Prečo?
Pretože jet stream nie je pevná priamka nakreslená na oblohe.
Pohybuje sa.
Vlní sa.
Zrýchľuje.
Spomaľuje.
Jeho poloha sa môže meniť zo dňa na deň.
Spoločnosti a posádky preto pravidelne prispôsobujú trasy podľa predpovedaných vetrov.
Ale potom, rotácia Zeme nič nemení?
Je to pravdepodobne najrozšírenejší mýtus na túto tému.
Dalo by sa predstaviť, že ak sa Zem otáča na východ, lietadlo, ktoré vzlietne na západ, musí len vystúpať a počkať, kým jeho cieľ príde pod neho.
Bohužiaľ, takto to nefunguje.
A našťastie, inak by cestovanie bolo dosť zvláštne.
Lietadlo, letisko, atmosféra a všetko, čo sa nachádza na povrchu Zeme, už vlastní pohyb spojený s rotáciou Zeme.
Keď stroj vzlietne, túto rýchlosť náhle nestratí.
Jednoduché porovnanie spočíva v predstave, že skočíte vo vlaku v pohybe.
Ak vlak ide rýchlosťou 300 km/h a vy vyskočíte vertikálne v chodbičke, nepoletíte prudko do zadnej časti vozňa.
Pokračujete v pohybe s vlakom.
Už ste vlastnili jeho rýchlosť predtým, než ste skočili.
Pre lietadlo, ktoré vzlieta, platí ten istý princíp.
Zem sa teda pod ním jednoducho neotáča, zatiaľ čo on zostáva nehybný v priestore.
Na druhej strane, rotácia Zeme zohráva nepriamu úlohu.
Ovplyvňuje cirkuláciu atmosféry, najmä prostredníctvom Coriolisovho efektu, a prispieva tak k tvaru veľkých systémov vetrov.
Rotácia Zeme sa teda podieľa na príbehu.
Ale nie intuitívnym spôsobom, ktorý si často predstavujeme.
Rýchlosť voči vzduchu a rýchlosť voči zemi: rozdiel, ktorý vysvetľuje všetko
Aby sme dobre pochopili tento jav, musíme rozlišovať dva pojmy.
Prvým je rýchlosť voči vzduchu.
Je to rýchlosť lietadla vo vzdušnej hmote, ktorá ho obklopuje.
Pre aerodynamiku je to základný údaj.
Krídla „nevedia“, akou rýchlosťou ubieha zem pod lietadlom. Reagujú na vzduch, ktorý cirkuluje okolo nich.
Druhým je rýchlosť voči zemi.
Tentoraz meriame rýchlosť, akou sa lietadlo skutočne pohybuje nad povrchom Zeme.
Práve tá priamo určuje, koľko času bude potrebné na prekonanie danej vzdialenosti.
Vráťme sa k nášmu lietadlu s rýchlosťou 900 km/h.
S vetrom v chrbte 200 km/h:
900 + 200 = približne 1 100 km/h rýchlosť voči zemi.
S protivetrom 200 km/h:
900 – 200 = približne 700 km/h rýchlosť voči zemi.
Samozrejme, v skutočnosti sú navigačné výpočty zložitejšie a vetry nie sú vždy dokonale zarovnané s trajektóriou.
Ale všeobecná myšlienka zostáva presne táto.
Dve lietadlá môžu vykazovať rovnakú rýchlosť vo vzduchu, pričom postupujú nad zemou s rozdielom niekoľkých stoviek kilometrov za hodinu.
Môže dopravné lietadlo prekročiť 1 000 km/h?
Áno.
A môže sa to stať aj bez toho, aby bolo lietadlo nadzvukové.
Zdá sa to protichodné, kým sa nevrátime k rozdielu medzi rýchlosťou voči vzduchu a rýchlosťou voči zemi.
Predstavme si dopravné lietadlo letiace okolo Mach 0,85, teda normálne hlboko pod rýchlosťou zvuku vo vzdušnej hmote, ktorá ho obklopuje.
Ak využíva veľmi silný vietor v chrbte, jeho rýchlosť voči zemi môže prekročiť 1 000 km/h.
Môže dokonca, v určitých výnimočných situáciách, stúpnuť ešte viac.
To neznamená, že lietadlo prekonalo zvukovú bariéru.
Na to by musela jeho rýchlosť voči vzduchu prekročiť lokálnu rýchlosť zvuku.
No môže veľmi dobre zostať pokojne podzvukové vo vzdušnej hmote, ktorá sa sama o sebe pohybuje veľmi rýchlo voči zemi.
Obrazovka sledovania letu teda môže niekedy zobraziť pôsobivú rýchlosť bez toho, aby sa v kabíne dialo čokoľvek výnimočné.
Lietadlo neaktivovalo tajný režim.
Jednoducho využíva vietor.
Využívajú spoločnosti jet stream dobrovoľne?
Samozrejme.
Keď spoločnosť pripravuje diaľkový let, neuspokojí sa len s nakreslením najkratšej geografickej čiary medzi dvoma letiskami.
Berie do úvahy veľmi veľa prvkov:
počasie;
vetry;
búrkové oblasti;
leteckú premávku;
obmedzenia vzdušného priestoru;
spotrebu paliva;
výkonnosť stroja.
Na trase smerom na východ môže byť veľmi zaujímavé vyhľadať oblasť obzvlášť priaznivých vetrov v chrbte.
Naopak, pri lete smerom na západ sa niekedy môžeme pokúsiť vyhnúť oblastiam, kde je protivietor najsilnejší.
Výsledok: dva lety spájajúce presne tie isté mestá môžu nasledovať odlišné trajektórie podľa dní.
A niekedy môže byť trasa mierne dlhšia na vzdialenosť rýchlejšia.
Je to protiintuitívne.
Ale ak obchádzka umožní využiť oveľa priaznivejší prúd, môže ušetriť čas a palivo.
Najkratšia cesta teda nie je vždy najrýchlejšia
Predstavte si dve možné cesty.
Prvá meria 5 500 kilometrov.
Druhá 5 700 kilometrov.
Na papieri sa prvá zdá byť nevyhnutne lepšia.
Ale predpokladajme, že najkratšia cesta je vystavená silnému protivetru, zatiaľ čo druhá umožňuje využiť prúd v chrbte.
Lietadlo môže pokojne prejsť viac kilometrov a pritom doraziť skôr.
Je to presne ten istý princíp, ako keď si vyberáme trasu autom.
Najkratšia cesta na mape nie je vždy tá, ktorá umožní doraziť najrýchlejšie, ak je preplnená.
Na oblohe môže byť hlavnou „premávkou“ niekedy samotný vietor.
Hľadajú lietadlá vždy jet stream?
Nie.
Všetko závisí od smeru letu.
Ak vás jet stream tlačí správnym smerom, stáva sa obzvlášť zaujímavým.
Ale ak musíte letieť proti nemu, cieľom môže byť naopak nájsť oblasť, kde sú vetry menej nepriaznivé.
A aj s vetrom v chrbte existujú iné obmedzenia.
Obzvlášť rýchly prúd sa môže nachádzať blízko oblastí turbulencií.
Búrky môžu vynútiť odchýlky.
Riadenie letovej prevádzky môže obmedziť určité trasy.
Časť vzdušného priestoru môže byť nedostupná.
Stratégia teda zriedkavo spočíva v jednoduchom „nájdení jet streamu a jeho nasledovaní“.
Operácie hľadajú skôr najlepší kompromis medzi časom letu, spotrebou, počasím a bezpečnosťou.
Môže jet stream spôsobiť turbulencie?
Áno.
A je to dôležitý detail pre cestujúcich, ktorí si niekedy predstavujú, že modrá obloha znamená nevyhnutne dokonale pokojný vzduch.
Blízko jet streamu sa rýchlosť vetra môže rýchlo meniť z jednej oblasti do druhej.
Tieto rozdiely môžu spôsobiť to, čo nazývame turbulencie v čistom vzduchu.
Majú výstižný názov.
Netreba vletieť do obrovského oblaku.
Lietadlo sa môže pohybovať pod nádhernou modrou oblohou a zrazu sa začať triasť.
Posádky používajú predpovede počasia, informácie prenášané inými lietadlami a rôzne palubné nástroje, aby sa pokúsili predvídať tieto oblasti.
Ale niekedy zostávajú ťažko vizuálne detekovateľné.
Ten istý prúd, ktorý umožňuje získať niekoľko desiatok minút, môže teda tiež urobiť let na niektorých miestach o niečo menej pohodlným.
Prečo je spiatočný let niekedy oveľa kratší?
Keď vidíte veľký rozdiel medzi cestou tam a späť, teraz viete, kde hľadať.
Na niektorých spojeniach, najmä tých, ktoré prechádzajú cez severný Atlantik, dominantné vetry prirodzene vytvárajú výhodu v jednom smere.
Európa smerom do Severnej Ameriky?
Často viac protivetru.
Severná Amerika smerom do Európy?
Často viac vetra v chrbte.
Nie je to absolútne pravidlo pre každý let, každý deň a každú nadmorskú výšku.
Ale je to dostatočne časté na to, aby spoločnosti tento rozdiel integrovali do svojich cestovných poriadkov.
Preto môže vaša letenka oznamovať 8 hodín 30 minút jedným smerom a 7 hodín 40 minút druhým ešte predtým, než lietadlo vzlietlo.
Tento rozdiel je známy a očakávaný.
Zohráva rolu sezóna?
Áno.
Jet stream nemá vždy rovnakú intenzitu.
Môže sa stať obzvlášť silným najmä v zime, keď sú teplotné kontrasty medzi studenými oblasťami a teplejšími zemepisnými šírkami výraznejšie.
To môže posilniť rozdiely medzi letmi na východ a tými na západ.
Niektoré transatlantické lety smerom do Európy potom využívajú veľkolepé vetry v chrbte.
Naopak, lietadlá absolvujúce opačnú trasu musia niekedy nasledovať trasy oveľa viac na severe alebo na juhu, aby sa vyhli najviac zaťažujúcim protivetrom.
To isté spojenie môže teda vykazovať dosť odlišné trvania medzi letom a zimou.
Niekoľko kilometrov za hodinu nakoniec urobí veľký rozdiel
Na tridsaťminútovej trase mierny vietor pravdepodobne nezmení váš deň.
Na desaťhodinovom lete je to iný príbeh.
Aj priemerný rozdiel 50 km/h počas niekoľkých hodín nakoniec predstavuje niekoľko stoviek kilometrov.
So 100, 150 alebo 200 km/h vetra sa efekt rýchlo stáva veľmi dôležitým.
Vezmime si zámerne zjednodušený príklad.
Dve lietadlá musia prekonať 7 000 kilometrov.
Prvé napreduje nad zemou rýchlosťou 1 000 km/h.
Druhé rýchlosťou 800 km/h.
Prvé by potrebovalo približne sedem hodín.
Druhé takmer deväť.
Dve hodiny rozdielu, zatiaľ čo samotné lietadlo sa môže pohybovať veľmi podobnou rýchlosťou vo vzdušnej hmote.
Preto sú vetry vo výške ďaleko od toho, aby boli len jednoduchým meteorologickým detailom.
Na diaľkovom lete sa stávajú ústredným prvkom plánovania.
Prečo letenky už uvádzajú odlišné trvania?
Pretože spoločnosti tieto javy dokonale poznajú.
Keď sa vytvára letový poriadok, časy sa nepočítajú, akoby bola atmosféra nehybná.
Spoločnosti disponujú obrovským množstvom údajov o obvyklých časoch letov.
Vedia, že spojenie je zvyčajne dlhšie v jednom smere.
Taktiež berú do úvahy rolovanie na zemi, premávku, letiskové procedúry a určitú operačnú rezervu.
Preto „trvanie letu“ zobrazené na vašej rezervácii nie vždy zodpovedá presnému času strávenému vo vzduchu.
Letenka môže oznamovať osem hodín medzi odletom a príletom, zatiaľ čo lietadlo skutočne strávi vo vzduchu sedem hodín a dvadsať minút.
Zvyšok môže zahŕňať rolovanie pred vzletom a po pristátí.
Vietor napriek tomu zostáva jedným z hlavných dôvodov vysvetľujúcich dôležité rozdiely medzi dvoma smermi na veľkých spojeniach.
Existuje tento jav iba nad Atlantikom?
Nie.
Severný Atlantik predstavuje jednoducho najznámejší príklad, pretože obrovské množstvo komerčných letov denne prechádza touto oblasťou zo západu na východ alebo z východu na západ.
Ale vetry ovplyvňujú lietadlá všade na svete.
Nad Pacifikom zohrávajú tiež hlavnú úlohu.
Aj na kontinentálnych alebo regionálnych letoch môže silný protivietor predĺžiť trasu o niekoľko minút.
Keď pravidelne cestujete presne na tom istom spojení, niekedy môžete zistiť, že niektoré lety sú systematicky o niečo rýchlejšie podľa smeru.
Dôvod je často rovnaký.
Atmosféra sa pohybuje.
Môžu piloti zrýchliť, keď má let meškanie?
Je to ďalšia zaujímavá otázka.
Predstavte si, že vaše lietadlo odlieta s tridsaťminútovým meškaním.
Veliteľ potom oznámi, že časť tohto meškania sa možno podarí získať počas letu.
Znamená to, že bude tlačiť motory na plné obrátky niekoľko hodín?
Nie celkom.
Dopravné lietadlá disponujú určitou rezervou rýchlosti.
Niekedy je možné prijať mierne odlišnú cestovnú rýchlosť, aby sa trochu skrátil čas letu.
Ale zrýchlenie stojí palivo.
A spotreba výrazne stúpa, keď sa snažíme letieť rýchlejšie.
Preto nie je zaujímavé enormne zvyšovať rýchlosť len kvôli získaniu niekoľkých minút.
Často sa časť meškania dá skôr získať vďaka:
-
priamejšej trase;
-
menšiemu čakaniu na riadení letovej prevádzky;
-
priaznivejším vetrom, než sa očakávalo;
-
kratšiemu času rolovania po prílete.
Opäť platí, že vietor môže mať väčší vplyv ako malý rozdiel v rýchlosti zvolenej pilotmi.
Čo piloti vidia v kokpite
Pre cestujúceho sú všetky tieto informácie často zhrnuté na malej obrazovke zobrazujúcej:
Nadmorská výška: 11 000 m
Rýchlosť: 1 050 km/h
A niekedy sa pozeráme na túto rýchlosť a povieme si:
„Pozri, lietadlo ide dnes obzvlášť rýchlo.“
V kokpite je situácia samozrejme podrobnejšia.
Piloti disponujú najmä informáciami o svojej rýchlosti vo vzduchu, svojom Machovom čísle, svojej rýchlosti voči zemi, ako aj o smere a sile vetra.
Je teda úplne možné vidieť údaj typu:
vietor 140 uzlov prichádzajúci zo západu,
pričom konštatujú rýchlosť voči zemi výrazne vyššiu, než je obvyklá rýchlosť stroja.
Pre pilotov nie je nič tajomné.
Jednoducho vedia, že vzdušná hmota, ktorá ich obklopuje, je sama o sebe v pohybe.
Dve identické lietadlá, dve úplne odlišné rýchlosti
Predstavme si teraz dva identické Boeingy alebo Airbusy.
Oba letia v rovnakej nadmorskej výške.
Rovnaká hmotnosť.
Rovnaká rýchlosť vo vzduchu: 900 km/h.
Prvé smeruje na východ so 150 km/h vetra v chrbte.
Jeho rýchlosť voči zemi je približne:
1 050 km/h.
Druhé smeruje na západ s tým istým vetrom, ale teraz v tvári.
Jeho rýchlosť voči zemi klesne na približne:
750 km/h.
Rozdiel medzi nimi:
300 km/h.
Napriek tomu sa ani jeden z pilotov nerozhodol ísť rýchlejšie alebo pomalšie.
Obe lietadlá sa pohybujú presne rovnakou rýchlosťou vo vzduchu.
Je to pravdepodobne najlepší spôsob, ako pochopiť celý jav.
Lietadlo sa nepohybuje v pevnej kulise.
Letí vo vnútri atmosféry, ktorá sa tiež hýbe.
5 vecí, ktoré si treba zapamätať o rýchlosti lietadiel
Ak by ste si mali zapamätať len niekoľko prvkov, boli by to tieto:
-
Lietadlo neletí nevyhnutne rýchlejšie vo vzduchu podľa smeru cesty.
-
Vietor mení najmä jeho rýchlosť voči zemi.
-
Jet stream často fúka zo západu na východ v stredných zemepisných šírkach.
-
Lety na východ môžu byť preto výrazne rýchlejšie.
-
Rotácia Zeme pôsobí nepriamo na vetry, ale Zem sa pod lietadlom jednoducho neotáča.
📖 Články, ktoré by vás mohli zaujímať
Chcete sa dozvedieť ešte o niečo viac o tajomstvách cestovania lietadlom? Tu sú tri ďalšie články, ktoré by vás mohli zaujímať:
-
Prečo majú niektoré lietadlá winglety?
Tieto malé vytočené konce na krídlach tam nie sú len kvôli dizajnu. Objavte, ako winglety umožňujú znížiť odpor, zlepšiť aerodynamickú účinnosť a ušetriť palivo. -
Ako sa vyhnúť jet lagu po dlhom lete?
Narušený spánok, únava, prebúdzanie uprostred noci… objavte správne reflexy, ktoré treba prijať pred, počas a po vašej ceste, aby ste obmedzili účinky jet lagu. -
Ako prežiť 12-hodinový let bez utrpenia?
Výber sedadla, spánok, hydratácia, jedlo a pohyb na palube: nájdite naše rady, ako urobiť veľmi dlhý let oveľa pohodlnejším.
✈️ Odporúčané produkty pre nadšencov letectva
Máte radi dopravné lietadlá, vojenské stroje alebo jednoducho letecký svet? Objavte tiež naše kolekcie venované nadšencom:
-
Modely dopravných lietadiel
Airbus, Boeing a iné ikonické stroje komerčného letectva: nájdite zmenšené modely na dekoráciu písacieho stola, doplnenie zbierky alebo ako darček pre nadšenca. -
Modely stíhačiek
Od historických stíhačiek po moderné bojové lietadlá, objavte reprodukcie inšpirované vojenskými strojmi, ktoré poznačili históriu letectva. -
Plagáty lietadiel
Vintage plagáty, letecké ilustrácie a vizuály inšpirované cestovaním: jednoduchý spôsob, ako priniesť letecký nádych na písací stôl, do izby alebo obývačky.
Nie je to nevyhnutne lietadlo, ktoré ide rýchlejšie, je to vzduch, ktorý cestuje s ním
Nakoniec, odpoveď na túto otázku spočíva v celkom jednoduchej myšlienke.
Lietadlo nikdy nelieta v dokonale nehybnej atmosfére.
Pohybuje sa v obrovskej vzdušnej hmote, ktorá tiež cestuje okolo planéty.
Keď silný prúd fúka rovnakým smerom ako on, lietadlo je unášané touto vzdušnou hmotou a jeho rýchlosť nad zemou sa zvyšuje.
Keď cestuje v opačnom smere, ten istý prúd sa stáva neviditeľnou prekážkou.
Preto dva lety spájajúce presne tie isté mestá môžu vykazovať veľmi odlišné trvania.
Motor nie je pri návrate výkonnejší.
Piloti nestláčajú pedál plynu viac.
A Zem sa počas cesty jednoducho nepríde umiestniť pod lietadlo.
Všetko sa v podstate odohráva vo vetre.
Takže nabudúce, keď váš let New York–Paríž dorazí takmer o hodinu skôr ako trasa absolvovaná druhým smerom, pozrite sa na mapu letu a predstavte si, čo sa skutočne deje okolo vás.
Vo výške viac ako 10 000 metrov je vaše lietadlo možno usadené v srdci gigantickej neviditeľnej rieky cirkulujúcej rýchlosťou niekoľkých stoviek kilometrov za hodinu.
Letecká diaľnica, ktorú z okienka nikdy nevidíme, ale ktorá dokáže úplne zmeniť trvanie cesty.
🎬 Prečo let na západ často trvá dlhšie?
Na mape predstavujú Paríž–New York a New York–Paríž samozrejme tú istú vzdialenosť. Napriek tomu, raz na oblohe, môžu obe trasy vykazovať veľmi odlišné trvania.
Toto video umožňuje vizuálne pochopiť, prečo silné vetry stretnuté vo vysokej nadmorskej výške môžu výrazne zrýchliť alebo spomaliť lietadlo. Dobre dopĺňa vysvetlenia o jet streame, rýchlosti voči zemi a tomto slávnom rozdiele, ktorý si často všimneme medzi cestou tam a späť.
FAQ: prečo lietadlá lietajú jedným smerom rýchlejšie?
Prečo je New York–Paríž často rýchlejší ako Paríž–New York?
Dominantné vetry vo výške, najmä jet stream, často fúkajú zo západu na východ. Lietadlá smerujúce do Európy môžu teda využiť vietor v chrbte, zatiaľ čo tie smerujúce do Severnej Ameriky stretávajú viac protivetru.
Je to rotácia Zeme, ktorá robí niektoré lety rýchlejšími?
Nie priamo. Lietadlo a atmosféra sa už otáčajú so Zemou. Rotácia Zeme však ovplyvňuje atmosférickú cirkuláciu a prispieva k tvorbe veľkých prúdov vetrov.
Čo je to jet stream?
Jet stream je oblasť veľmi silných vetrov nachádzajúca sa vo vysokej nadmorskej výške. Môže sa tiahnuť na niekoľko tisíc kilometrov a zohrávať dôležitú úlohu v trvaní diaľkových letov.
Akou rýchlosťou môže fúkať jet stream?
Jeho rýchlosť sa veľmi mení podľa podmienok. Môže ľahko prekročiť 150 alebo 200 km/h a stať sa ešte silnejším počas určitých meteorologických situácií.
Môže lietadlo prekročiť 1 000 km/h?
Áno, rýchlosťou voči zemi. Silný vietor v chrbte môže posunúť jeho rýchlosť voči zemi nad 1 000 km/h bez toho, aby bol stroj nadzvukový vo vzduchu.
Prečo lietadlo pri 1 100 km/h nevyhnutne neprekonáva zvukovú bariéru?
Pretože zvuková bariéra závisí od jeho rýchlosti relatívnej k vzduchu, ktorý ho obklopuje, nie od jeho rýchlosti voči zemi.
Vyberajú si piloti svoju trasu podľa vetra?
Áno, vetry patria medzi mnohé parametre zohľadnené pri plánovaní letu. Mierne dlhšia trasa sa niekedy môže stať rýchlejšou a ekonomickejšou vďaka priaznivým vetrom.
Prečo sa trvanie toho istého letu mení zo dňa na deň?
Pretože vetry, počasie, premávka a použité trajektórie sa vyvíjajú. Jet stream môže najmä meniť svoju polohu a intenzitu veľmi rýchlo.
Spôsobuje jet stream turbulencie?
Môže podporovať turbulencie v čistom vzduchu, najmä v oblastiach, kde sa rýchlosť alebo smer vetra výrazne mení.
